0

Tuesday, June 25, 2019

BIODATA


BIODATA
 
       1. IDENTIDADE PESOAL
 
 
                  NOME   COMPLETO              : JULIO SOARES MONIZ
 
                  DATA DE NASCIMENTO      : 04 DE JULHO DE 1995
 
                  SEXO                                          : MASCULINO
 
                  MORADA                                  :  BOBONARO , MAROBO, ILAT-LAUN
 
                  MUNISIPIO                              : BOBONARO
 
                  POSTO ADMINISTRATIVO : BOBONARO
 
                  NACIONALIDADE                 : TIMORENSE

                          
 




Monday, June 24, 2019

MATERIA SISTEMA DE HARDWARE


SISTEMA DE HARDWARE DE COMPUTADOR


Wainhira uza komputador, ita presiza utiliza tipu dispozitivu oioin. Oinsa ho dispozitivu sira nia servisu no wainhira mak utiliza dispozitivu sira ne’e? Sira ne’e utiliza hodi halo saida? Ita presiza atu hatene. No mos, dispozitivu sira ne’e dalaruma la la’o wainhira utiliza komputador. Oinsa mak atu hadi’a dispozitivu sira ne’e? Karik ita hatene nia aat, ita bele hadi’a no utiliza fila-fali.

Liu husi blogger ida ne’e, bele ajuda ita hodi aprende kona-ba saida mak  dispozitivu komputador sira ne’e. No ita bele aprende oinsa mak atu uza dispozitivu sira ne’e.

KEYBOARD

 
              Keyboard nu’udar dispozitivu de entrada (input device). Keyboard utiliza hodi hakerek informasaun ba iha komputador.

UTILIZASAUN BUTAUN KEYBOARD
1.      Enter key :
Butaun Enter utiliza hodi halo liña foun.

2.      Caps Lock:
Butaun Caps Lock utiliza hodi hodi kakerek informasaun ne’e ho letra kapital no letra ki’ik.

3.      Num Lock :
Butaun Num Lock utiliza hodi hakerek numeru.
4.      Space Button:
Butaun Space utiliza hodi fo distansia ba iha letra ho liafuan ruma.

5.      Back Space:
Butaun Back Space utiliza hodi hamos karakter husi liman los mai liman karuk.

6.      Shift Button:
Butaun Shift utiliza  hodi hakerek letra ho inisiu bo’ot.

7.      Navigation Key:
Navigation Key utiliza hodi muda pozisaun kursor wainhira hakerek.
8.      Delete Button:

Butaun Delete utiliza hodi hamos letra husi parte los kursor nian wainhira hakerek hela. Ka hamos file ka ficheiru ruma ne’ebe ita select tiha.


 
NARAN HUSI BUTAUN KEYBOARD

Wainhira utiliza keyboard, ita utiliza butaun iha keyboard ne’ebe diferente. Butaun sira ne’e balun iha nia naran tuir sira nia utilizasaun. Naran husi xave iha keyboard mak hanesan tuir mai ne’e.

a.      Typewriter Keys :
Typewriter keys sira iha keyboard utiliza hodi hakerek informasaun. Xave sira ne’e inklui letra A to’o Z, numeru 0-9 no simbolu ne’ebe la hanesan.

b.      Toogle Keys:
Caps Lock, num lock no scroll lock, xave sira ne’e hanaran Toogle Keys. Funsaun On-Off utiliza xave sira ne’e. Ne’e wainhira utiliza xave sira ne’e, naroman iha keyboard nian on-off.

c.       Function Keys:
Butaun husi F1 to’o F12 iha keyboard sira ne’e hanaran Xave Funsaun (function keys). Xave funsaun ne’e utiliza ba iha servisu dalan korta (shortcut)  iha komputador.

d.      Navigation Keys:
Navigation keys ne’e utiliza hodi muda pjina ba leten no ba okos(page up and down in the file). Ka muda pozisaun kursor nian iha pajina.

e.      Numeric Keys:
Xave numeru utiliza hodi kria numeru wainhira hakerek.

f.        Conbination Keys:
Dalaruma ita tenke utiliza liu husi butaun ida wainhira halo serbisu iha komputador.Xave konbinasaun ne’e mai hamutuk no intersaun ho butaun sira seluk. Ne’e inklui controls, alt, shift, butaun delete.

g.      Special Purpose Keys:
Spesial Purpose keys utiliza iha servisu espesial iha komputador.
Home keys: Home keys utiliza hodi muda kursor ba iha lina ne’ebe ita hakerek nia kotuk , wainhira ita hakerek hela.

End keys : End keys utiliza hodi muda kursor ba iha liña ne’ebe ita hakerek nia oin liu, wainhira ita hakerek hela.

Page-up Keys :
Page-up Keys utiliza hodi muda kursor ba iha pajina leten.

Page-down Keys :
Page-down Keys utiliza hodi muda kursor ba iha pajina okos.

Print Screen Keys:
Print Sreen Keys utiliza hodi kapta tela komputador nian. Wainhira halo operasaun iha komputador ita bele kapta informasaun ruma liu husi butaun print-screen no paste ba iha paint, word no seluk tan.



 

UTILIZASAUN FUNCTION KEYS

Function keys iha keyboard utiliza ba servisu dalan korta iha komputador. Ho ajuda husi function keys ne’e, it abele halo atividade ho lais iha komputador.

UTILIZASAUN HUSI KEYBOARD FUNCTION KEYS MAK HANESAN TUIR MAI NE’E:

F1  : Xave F1 utiliza hodi hetan ajuda iha file ka programa

F2  : Xave F2 utiliza hodi troka naran ba file ne’e ita hili tiha. No mos iha word, Excel, komandu inprimir bele nakloke  liu husi hanehan Ctlr + F2. Iha komputador barak F2 ne’e uza hodi loke boot windows nian.

F3  : Xave F3 utiliza hodi loke search iha programa. Ezemplu. Windows Explorer, Google Chrome, Firefox no seluk tan.

F4  : Xave F4 utiliza hodi loke address bar iha windows Explorer.

F5  : Xave F5 utiliza hodi Refresh. Iha Ms. Word utiliza hodi loke janela Find Replace. No iha power point ne’e utiliza hodi loke apresentasaun ho screen nakonu.

F6  : Tipikalmente  xave F6 utiliza hodi muda kursor iha address bar browser nian

F7   : Xave F7 utiliza hodi loke spelling no grammar windows nian iha Ms. Word.

F8  : Xave F8 utiliza hodi loke Komputador iha Safe Mode windows nian iha Sistema Operasaun. No mos utilia hodi hili  informasaun ne’e hakerek iha Ms. Word.Ezemplu. Liafuan ne’ebe selesionadu wainhira hanehan xave F8 dala rua. Hanehan xave F8 dala tolu frase ne’e selesionadu. Paragrafu selesionadu wainhira hanehan xave F8 dala haat. Hanehan xave F8 dala lima mak informasaun hotu selesinadu.

F9  : Xave Ctrl + F9 utiliza hodi hatama simbolu {} iha Ms.Word. No mos ajuda minimize file iha Ms. Excel.

F10        : Xave F10 utiliza hodi hatudu menu bar iha windows Explorer hanesan internet Explorer. Xave Ctrl + F10 utiliza hodi restore ka minimize word, excel.

F11        : Xave F11 utiliza hodi haree Windows Explorer no Internet browsers ho modu screen nakonu.

F12        : Xave F12 utiliza hodi salva file iha Word, Excel, Power Point. No mos xave Ctrl + F12 utiliza hodi loke file iha Word, Excel, Power point.
 

KONEKSAUN KEYBOARD BA KOMPUTADOR


 


Keyboard bele konetadu ba iha komputador iha maneira rua hanesan PS2 port ka USB port. Utiliza kuidadu wainhira koneksaun keyboard PS2. Tanba iha ne’eba iha pin konektor ne’ebe ki’ik iha fiu koneksaun iha keyboard ne’e. Karik la konekta ho seguru ba iha port PS2, no fiu ne’e bele harahun. No mos keyboard ne’e bele iha prejudikasaun.


KARIK KEYBOARD NE’E LA LA’O WAINHIRA UTILIZA HELA KOMPUTADOR.

Dalaruma keyboard la la’o wainhira utiliza hela komputador. Iha momentu ida ne’e, koko restarting  komputador. Ka taka komputador depois hasai tiha kabel keyboard nian no hatama fila-fali. Agora hamoris fila-fali komputador. No keyboard ne’e sei hahu fila-fali.

 
UTILIZASAUN MOUSE

Mouse nu’udar dispozitivu entrada(input device) inportante ida. Mouse utiliza hodi hili item sira iha komputador.


 

Mouse babain iha butaun tolu.

a.      Left Click : Klik karuk utiliza hodi hili  informasaun ruma iha komputador nia laran.

b.      Right Click : Klik los utiliza hodi haree lista ho opsaun oioin relasiona ba iha file ka folder.

c.       Scroll : Scroll utiliza hodi muda pajina ba leten no ba pajina okos

TIPU MOUSE

Tipu husi mouse mak hanesan tuir mai ne’e:


1.       Optical Mouse: Mouse optical nu’udar tipu mouse ne’e utiliza liu. Seta pointer iha tela komputador ne’e kontrola husi naroman raiu ne’ebe mak emite iha butaun mouse nian.

 
 

SISTEMA DE HARDWARE DE COMPUTADOR